Výstava Zuzany Pustaiovej pracuje s touto kultúrnou skúsenosťou a predkladá novú víziu fenoménu folklóru, balansujúcu na hranici inscenácie a dokumentu. Na prvý pohľad tradičné čiernobiele fotografie krojovaných postáv v prírodnom či vidieckom prostredí, doplnené znepokojivými detailami prezrádzajúcimi súčasnosť, narušujú ilúziu tradície ako zakonzervovanej a nemennej. Autorka tak s nadhľadom problematizuje vzťah medzi lokálnym a globalizovaným. Na inscenovaných snímkach predstavuje fúziu folklóru v zmysle kultúrneho dedičstva a akejsi aktuálnej formy „ľudovej“ kultúry ovplyvnenej všadeprítomným konzumom, novodobými formami spirituality a virtuálnym svetom médií. Chytré telefóny s fotoaparátmi, solárium, civilné svadby v prírode, čajový rituál, karimatka na cvičenie jogy, ktoré nachádzame na snímkach, taktiež symbolizujú potrebu „zažiť“ silu prírody a potvrdiť si vzťah k nej.